Po hranice so Severnou Kóreou

Autor: Oliver Kraus | 27.4.2017 o 8:25 | (upravené 29.4.2017 o 14:05) Karma článku: 10,56 | Prečítané:  6608x

Z prístavného mesta Donghae, ktoré leží na východnom pobreží Južnej Kórei sme sa chceli dostať čo najbližšie ako to bolo možné ku ich vychýreným severným susedom

Neviem, čo nás natoľko hnalo ku tejto nie veľmi prívetivej destinácii, no takzvaný „temný turizmus“ mal aj v našom prípade svoje základy v ľudskej zvedavosti. Áno, chceli sme na vlastné oči vidieť a zažiť ako to vlastne vyzerá na hranici so Severnou Kóreou. 

Ku podivu prípravná fáza začala už v podstate od nášho východzieho bodu (Donghae) vzdialeného asi 600km od DMZ (demarkačnej zóny). Farebne značená cyklotrasa, ktorá vedie pozdĺž pobrežia nijakým spôsobom nepripomína príjemnú a na pohľad prívetivú cestu lemovanú morským zátokami. Naopak, dojem celkovej trasy skôr pripomínal, že sila spočíva niekde inde ako vo všemocnej matke prírode. Medzi tiahlimi pieskovými plážami, ktoré by im mohla závidieť i Costa de Sol a vami sa totiž týči nekonečne dlhý ostnatý plot s rovnomerne rozmiestnenými strážnymi vežami. Ku moru, ktoré je vzdialené iba pár sto metrov od cyklocesty sa skrátka nedostanete. Kde tu pobehujú mladí vojaci v plnej zbroji a v noci celý priestor osveľujú silné lampy. Miestami sa dostávame na turistické letoviská, tiež obohnané plotom, no keďže tunajšia letná sezóna už skončila, ostávajú aj tieto pláže uzavreté. 

 

Čím sa naša vzdialenosť ku DMZ zmenšuje, tým sa zintenzívňuje aj naše vnímanie danej situácie. Pribúdajú strážne veže, čoraz viac vidieť vojačikov v guľometných hniezdach, na mimomestských križovatkách patrolujú hliadky, všade na vás dozerajú bezpečnostné kamery, na cestách sú pripravené pohotovostné barikády a čoraz viac sa ozýva intenzívna a my dúfame, že cvičná streľba z ťažkých zbraní. Celkový obraz sa nám začína dostávať pod kožu – blížime sa ku Severnej Kórei. Za hluku guľometnej paľby prichádzajúcej zo vzdialených lesov a ampliónov na míle šíriacich Juho-Kórejské propagačné shoty smerujúce ku severným susedom, strácame cyklotrasu vedúcu k DMZ. Takýto obraz sme si ani vo sne nepredstavovali. Na našej GPS navigácii chýba väčšina bočných ciest, Google Maps tu nefungujú a autoatlas taktiež v Kórei nedostanete. Sme teda odkázaní na navigáciu pomocou lokálov, s ktorými sa po anglicky nedohodnete a prípadné cestné označenia v latinke. Po hodinke blúdenia sa dostávame nejakou bočnou cestou šokujúco na diaľnicu smerujúcu na sever. 

 

Nečakaná štvorprúdovka vzdialená tak 15km od hraníc pôsobí v tejto časti krajiny celkom sureálne. Frekvencia premávky, asi tak jedno auto za 15 minút, nám napovedá, že táto cesta zrejme nebude spájať priemyselné mestá. Nuž nemáme na výber a vchádzame na autostrádu. Po krátkom a pre zmenu celkom príjemnom bicyklovaní sa dostávame ku závorám s búdkami. Zastavujeme a čakáme čo sa bude diať ďalej. Zrazu sa odniekiaľ vyrojí asi tak pätnásť mladých vojakov a s úsmevom na tvári sa hneď jeden prihovára. Lámavou angličtinou sa nám snaží vysvetliť, že ďalej nemôžeme ísť, no nevieme prísť na to, prečo nie. S pomocou už do angličtiny preloženého textu sa dozvedáme informácie, že do DMZ sa dá dostať iba autom a so špecíalnym povolením. Po týždni bicyklovania nasleduje sklamanie z faktu, že táto cesta je pre nás neprechodná. Napíname preto všetky mozgové bunky a hľadáme možnosť ako sa dostať za závoru bez guľky v chrbte. Snažíme sa dohodnúť, no je to márne. Cez Google Translate preto prekladáme otázku, ako dostať povolenie na vchod ku severokórejskej hranici. Pomocou prekladača prichádza aj nádej, že to ešte nie je stratené. Asi tak 6km naspäť sa pri diaľnici nachádza informačné centrum, v ktorom sa dá za menší poplatok (cca 4 Euro) zakúpiť už spomínané povolenie. Na vybavenie vecí a chytenie stopa máme ešte tak 2 hodinky a teda trielime naspäť. Ako na zavolanie hneď pri informačnom okienku stojí pán, ktorý to má namierené na to isté miesto. V priebehu pár minút sú už všetky formality vybavené, sme oboznámení čo robiť v prípade ostrej streľby, ako sa správať a kadiaľ utekať...

Za krátky čas prichádzame do pomerne rušného návštevníckeho centra postaveného na vrcholku kopca. Táto pozorovateľňa vyzbrojená turistickými ďalekohľadmi sa nachádza asi 2km od Severnej Kórey a je miestom, kde sa pod dohľadom oboch strán raz za pár rokov stretávajú rozdelené kórejské rodiny. Stojí tu veľká socha Budhu a vedľa neho rovnako veľká socha Panny Márie. S očakávaním prikladáme oko ku hľadáčiku daľekohľadu no okrem krásnych pláži a ostnatého plota nespozorujeme nič iné než doteraz. Tak si aspoň povieme, že tá cesta sem stála za to.

 


    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Anarchisti, hackeri či liberáli? Prečo Česi volili Pirátov

Pustite nás na nich, vyzývala Pirátska strana. Sťahovanie filmov teraz menia za transparentnosť.

Nová kniha Michala Havrana: Obesíme ťa

Denník SME pripravil v utorok 24. októbra špeciálne vydanie. Kúpite ho v stánkoch s knihou Michala Havrana za 3,99 €.

PLUS

Zázračný návod na úspech bol podvod

Chcete zvýšiť šance pred pohovorom? Už neplatí to, čo kedysi.


Už ste čítali?